Múzeum Janka Kráľa od čias svojho vzniku v roku 1955 sídli v reprezentatívnej budove prvého stoličného domu, ktorý je jednou z dominánt mikulášskeho námestia. Barokový dom s trojitou arkádou vystupujúci do popredia bol v minulosti administratívnym centrom liptovskej stolice a je známy aj ako miesto súdu so zbojníkom Jurajom Jánošíkom. Z čias, keď sa tu uskutočňovali stoličné kongregácie sa dodnes zachovala kruhová tabuľa s latinským textom o prestavbe objektu v roku 1713. Ako mestské múzeum ponúka prierez vyše sedemstoročnou históriou mesta od jeho prvopočiatkov až po obdobie II. svetovej vojny a predstavuje mikulášskych rodákov, ktorí sa preslávili až za hranicami Slovenska.
49.083687, 19.612256
Jánošíkova mučiareň približuje priebeh dobrovoľného a trpného vypočúvania Juraja Jánošíka v Liptovskom Mikuláši zachyteného v súdnom protokole zo 16. a 17. marca 1713.
S menom Juraja Jánošíka sú spojené aj počiatky slovenskej kinematografie. Začiatkom šesťdesiatych rokov inšpiroval režiséra a scenáristu Paľa Bielika na vytvorenie dvojdielneho filmu Jánošík v hlavnej úlohe s Františkom Kuchtom. Slávnostná predpremiéra sa konala v Liptovskom Mikuláši pri príležitosti 250. výročia Jánošíkovej popravy a filmové rekvizity v podobe kostýmov sú dnes súčasťou Mikulášskej súdnej siene.
Liptovský Mikuláš v stredoveku
Prvopočiatkom mesta bola farská osada Svätý Mikuláš v tesnej blízkosti rímskokatolíckeho kostola, ktorá patrila zemepánom Pongrácovcom od roku 1286. 
Historická knižnica múeza
Historická knižnica obsahujúca knihy z pozostalostí liptovských osobností ako napr. Juraj a Miloš Janoškovci, Andrej Plávka, Vladimír Rolko, Pavol Strauss či Martin Rázus, rôzne vzácne latinské, nemecké či francúzske vydania kníh zo 16., 17. či 18. storočia. Ukrývajú sa v nej aj knihy našich otcov národa: Ľ. Štúra, J. M. Hurbana alebo J. Kollára.
Najradikálnejší štúrovský básnik a aktívny účastník revolučných rokov 1848 – 1849 sa narodil v Liptovskom Mikuláši 24. apríla 1822 do váženej mikulášskej meštianskej rodiny. Múzeum uchováva jedinú pozostalosť Janka Kráľa – nábytok z jeho posledného pôsobiska v Zlatých Moravciach.
Aurel Stodola
Poctou brilantnej ľudskej mysle je expozícia venovaná otcovi parných a plynových turbín, Aurelovi Stodolovi a vynálezcovi prvej mechanickej ceruzky, Eduardovi Penkalovi.
Eduard Penkala
Prvopočiatkom mesta bola farská osada Svätý Mikuláš v tesnej blízkosti rímskokatolíckeho kostola, ktorá patrila zemepánom Pongrácovcom od roku 1286.
Expozícia druhej svetovej vojny podáva svedectvo o úporných dvojmesačných bojoch o Liptovský Mikuláš v roku 1945 a vzniku najväčšieho vojnového pamätníka na výšineHáj-Nicovô v bývalom Československu.
49.083687, 19.612256
Stará evanjelická fara Michala Miloslava Hodžu je miestom, kde sa v revolučnej atmosfére “meruôsmych” rokov stretávali významné osobnosti štúrovskej generácie. Spoločne tu v roku 1844 založili prvý celonárodný osvetový spolok Tatrín a 10. mája 1848 spísali prvý politický program Slovákov, Žiadosti slovenského národa. Svojím didaktickým spracovaním historických udalostí je expozícia živou učebnicu dejepisu. Autentické priestory zároveň ukrývajú Historickú knižnicu Tranoscia s viac ako 2200 vzácnymi tlačami a rukopismi.
49.083687, 19.612256
Juhovýchodne od centra mesta sa ako jeden z posledných svedkov zaniknutej obce Vrbica nachádza rodný dom evanjelického farára, spisovateľa a politika Martina Rázusa a poetky Márie Rázusovej-Martákovej. Autentické priestory, v ktorých sa narodili a vyrastali viaceré generácie Rázusovcov dopĺňa zariadenie zo začiatku 20. storočia a fotografie z rôznych období života rodiny. Časť expozície s názvom Mestečko minulosti spomína na zašlú slávu Vrbice, z ktorej vzišli mnohé osobnosti našich národných dejín a v ktorej sa odvíja dej Rázusovho biografického románu Maroško. V letných mesiacoch sa typický vrbický dvor mení na Maroškovu záhradu s altánkom, ktorá je vyhľadávaným miestom odpočinku a kde sa odohrávajú literárne besedy Rázusovie spolku spisovateľov.
49.083687, 19.612256
Neoklasicistická synagóga na Hollého ulici patrí k najväčším a najštýlovejším na Slovensku. Pripomína osudy početnej židovskej komunity, ktorá vyše dve storočia spoluvytvárala podobu mesta a je zároveň poslednou stopou po jeho židovskej minulosti.
49.083687, 19.612256
Pred takmer 100 rokmi bol vo Vrbici založený prvý spolok chovateľov poštových holubov na Slovensku. Expozícia približuje ich chov a využitie od čias Mezopotámie až po vznik bohatej holubárskej tradície a úspechy Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov na medzinárodných súťažiach. Vystavené predmety ako búdniky, kŕmidlá, konštatovacie hodiny a súťažné trofeje zaujmú nielen chovateľskú verejnosť a fanúšikov tohto športu.
MÚZEUM JANKA KRÁĽA
Námestie osloboditeľov 31
031 01 Liptovský Mikuláš
IČO: 36140473
DIČ: 2021374344
